A je to tam! Zastavené Srdce Európy opäť ožilo, národ ustrnuvší v neblahej predstave temnoty a nežičlivosti sa znova rozhýbal, utajený dych sa odtajil a celá krajina mohla v priamom prenose sledovať ako jej premiérovi padol najväčší kameň, či kameňolom(?!) zo srdca.
102 častí seriálu Evropské referendum zakončila verejnoprávna televízia vskutku veľkolepo. Teda, aj v spolupráci so spoločnosťou AVG. Čo na tom, že bolo kopec hviezd – hovorí sa, že vyše stovky (za predpokladu, že nezarátame 30 členný detský zbor), keď ich vystúpenia vyzneli ako keby vám práve klesla teplota, ale ešte stále nie ste úplne v poriadku. Také totiž boli sobotné oslavy výsledku referenda na ČT. Nablýskané (dnes už) euro-hviezdy a hviezdičky, v tmavomodrom ošiali, že plebiscit vyšiel… A každá z nich o tom vedela na Hradčanskom námestí aj čo to povedať. Hviezda mladá – teda ešte len taká hviezdička, ale aj tá stará – už dlho navyknutá žiariť. Všetci pekne unisono ospevovali ono ANO, ktoré všetkým euro-skeptikom, až do víkendu nedalo ani dýchať.
Bolo to symbolické – ten priestor, to pódium, tá panoráma. Kamery stojace pred arcibiskupským palácom a na obrazovke mierne rozostrené euro-hviezdy, ktoré boli schopné zatieniť aj tie skutočné na oblohe, kdesi v diaľke. Jedno oko neostalo suché… No ako vravím, bolo to symbolické. Symbolizovalo to snahu urobiť veľkolepú oslavu, bohužiaľ pri nej aj ostalo. Celá krajina bola po predreferendovom období unavená, a bola taká aj ČT. Namiesto dynamických osláv plných radosti, že obyvatelia tejto krajiny ešte stále nie sú na zahodenie a svoj názor vedia povedať vo veľkom štýle, ponúkla takmer komorný večer, pripomínajúci spomienku na časy, keď sa narodeniny priateľa Stalina museli verejne oslavovať aj 20 rokov po jeho smrti. Snaha však zákonite nemusela byť márna. Ide predsa o budúcnosť všetkých, a ČT ponúkla zábavu (aj keď iba „verejnoprávnu„) všetkým bez ohľadu na to, ktoré políčko na volebnom lístku zaškrtli. Na tých, čo vydržali až do konca však čakal vtipný bonus, ani nie tak v réžii ČT, ale skôr Úradu vlády. Vladimír Špidla všeobecne považovaný za uzavretého suchára celkom suverénne odspieval pesničku Babeta šla do světa. Sprievod mu robili aj Jitka Molavcová a Jiří Suchý, a to už bolo na čo pozerať…
Na planéte Nova v ten istý čas oslavovali marťania Bubílková a Šimek, ktorí, ako iste všetci vedia, s politikmi stále netancujú. Vo svojom klasickom štýle a s tradičným (čoraz viac nepochopiteľným) humorom. Jednoducho, nič nové. Alebo len špecialisti kreatívnych služieb na Barandove využívajú všetku energiu na to, či relácia s názvom Príhovory reverenda Tvrdíka bude dostatočnou náhradou za Volajte riaditeľovi.
One day after – Po Únii ani stopy
Tesne po nedeľnej Veľkej cene Kanady (zaradenej aj preto, aby sme nezabudli, že svet netvorí iba Európa, ale aj iné kontinenty a štáty), nás o tom, že nikto nie je dokonalý a intelektuálne možno ani pripravený na vstup do Európskej únie, znova presviedčal Jíří Krampol na Prime.
Verejnoprávna televízia, zjavne vyčerpaná z priameho prenosu – na prvý pohľad galakoncertu (na druhý pohľad smotánkovej záhradnej grill-párty, kde máte možnosť vidieť spievajúceho premiéra), siahla po sérii rodinných príbehov o vine a treste s príznačným názvom Už toho bolo dosť. V prípade že nie, stačí si prepnúť a pán Postránecký vysvetlí ako majú vyzerať tie správne rodinné zlatíčka..
Prosto – zaslúžený klasický nedeľný papučový večer po namáhavom výkone v referendových miestnostiach, ktorý ale neznamená, že snaha patriť do novej Európy a pretvárať ju sa skončila. Aj keď treba priznať, že v nedeľu som mal z toho programu pocit, akoby už úplne všetko bolo za nami. A ja by som si tak rád pozrel aspoň jeden ucelený dokument… Viete, aby som vedel, kam to vlastne vstupujeme …
