Istá časť divákov, ktorým sa cnie za sloganom Nova vás baví sa v sobotu mohla potešiť z toho, že televízia ich skutočne znovu baví. V sobotu večer sa proti sebe postavili dva galavečery – dlhodobý projekt StarDance na ČT a odovzdávanie Českého slavíka na Nove. Mnohí iste zapochybujú, či sa vysielanie kontinuálnej tanečnej šou dá nazvať galavečerom, ale táto šou spĺňa všetky kritériá dôstojného spoločenského podujatia, takže označenie galavečera je celkom iste na mieste. Pokiaľ ide o viackrát spomínanú Novu Cinema, udrela mi do očí jej grafika, čakal som od nej oveľa viac. A Markíza zase vsádza príliš veľa na emócie a vsúva ich aj do situácií, v ktorých by sa viac hodila rozvaha…
Český slavík ťahal viac ako StarDance, ale nie o moc
Že to s tou zábavou naozaj nemusí byť zlé, ukázali posledné dve soboty. V tej prvej Česká televize a jej StarDance nenašla konkurenciu v podobe finále tretej série VyVolených. Odovzdávanie cien v rámci ankety Český slavík však bolo predsa len už nad jej sily – tradícia zvíťazila nad stereotypom, dalo by sa povedať. StarDance tu bol, je a ešte aj bude, ale Český slavík je predsa len niečo, čo sa odovzdáva iba raz za rok. Aj keď zdá sa, že niektorí fenoméni ho už majú na doživotie, ako napríklad v mužskej kategórii Karel Gott, ktorý získal už 33. cenu v tejto ankete. Klobúk dole, majstre! Pokiaľ ide o samotnú sledovanosť, výsledok 1.7 milióna je celkom slušný vzhľadom na to, že Star Dance dosiahlo približne 1.4 milióna divákov. Obecenstvo malo smolu, že si muselo vybrať, pretože obe ankety boli vysielané súčasne.
Televíziám by určite nezaškodilo, ak by sa občas medzi sebou dohodli. Oni sa vlastne niekedy snažia skoordinovať, ale vzájomná komunikácia by mohla byť lepšia, aby sa nevysielali dve populárne akcie naraz. Ale nechcem na tomto mieste veci idealizovať, chápem ČT, že má záujem uchovať návyk svojich stálych divákov na silné sobotňajšie večery a z rovnakého dôvodu viem pochopiť aj počínanie Novy. Aj keď ona by z prípadnej „nekonkurenčnej dohody“ profitovala určite viac. Dva až tri milióny divákov sú vždy viac ako 1.7 milióna.
Nova Cinema má divný vizuál
Týždňové vysielanie Novy Cinema je ešte príliš skoro hodnotiť, ale už sa prejavil jeden pomerne zásadný nedostatok, a tým je kvalita grafického vizuálu. Neviem, koľko roboty si na Barrandove dali s výrobou zvučiek a predelov, ale zdá sa mi, že súčasná grafika Novy Cinema pomaly prekonáva písmenkové výtvory známe s príchodom nového tisícročia. Vtedy Nováci súrne potrebovali vyrobiť nový vizuál, pretože pôvodne znelky, ktoré používala ČNTS, už ďalej nemohli byť vo vysielaní. A tak vznikol vizuál, ktorý vydržal v nasledujúcich rokoch. Všetky predely boli postavené na obrovských písmenách, a celé to vyzeralo dosť divne. Od Novy Cinema som očakával, že aspoň po grafickej stránke bude výkladnou skriňou svojej staršej sestry, keď už po programovej sa z nej stáva akýsi rezervný sklad. Ale som trpezlivý, a s ďalšou kritikou počkám, pretože každý projekt si zaslúži minimálne tých 100 dní hájenia.
Pokiaľ ide o logo Novy Cinema, som prekvapený, že grafici zvolili na obrazovke také vyhotovenie, v ktorom skoro vôbec nie je vidieť slovíčko „Nova“. Vyníma sa len samotné slovo Cinema, pričom si nie som istý, či je červený NovaSpot, ktorý bol zavedený iba teraz na podzim natoľko známy, aby si ho diváci automaticky spojili s tým, čo vidia v hornom rohu. Takisto je zaujímavé, že v logu Nova Cinema sa nenachádza „óčková špirálka“, ktorá bola povestná pre túto značku prakticky od jej vzniku. Každopádne, uvidíme, ako sa to celé vyvinie. Predpokladám, že pár mesiacov potrvá, kým sa program kvalitatívne stabilizuje. A teraz je aj tak prístupný iba pre malý zlomok divákov, takže je tu ešte priestor pre metódy pokusu a omylu.
Markíza v SuperStar až príliš vsádza na emócie
Slovenská SuperStar je v niektorých momentoch ako predĺžená ruka televízneho magazínu, ktorý má príslovečný podtitul – Ľudia, príbehy, emócie. Vo vydaní, ktoré sa vysielalo minulú nedeľu, vsadila Markíza všetko na jednu kartu. Celé vydanie bolo v znamení detského hospicu Plamienok, a vyobrazovali sa tam osudy detí, ktoré mali minimálnu nádej na prežitie, prípadne sa kvalita ich života zásadne menila k horšiemu. Zostávajúci štyria finalisti SuperStar prostredníctvom svojich osobností vydražili určitú sumu peňazí, ktorú venovali každej zobrazenej rodine. Hoci šlo o chvályhodný akt, a povedzme, že aj o určitú verejnú službu komerčnej televízie, do projektu SuperStar sa tento rozmer vôbec nehodil. Navyše, reklamná kampaň, ktorú partner súťaže urobil v prospech dražby, stála určite niekoľkonásobne väčšie investície, ako bola hodnota vydražených peňazí.
Každopádne, emócie zafungovali aj v SuperStar. Celá šou sa niesla vo veľmi komornom duchu, z prísnych porotcov sa stali chápajúci ľudia, a vydražené peniaze určite budú mať význam pre rodiny, ktoré ich získali. Týmto chcem povedať, že nie som odporcom charity v komerčnom médiu, ale nepáči sa mi, ak sa emócie vyvolávajú za účelom komerčného úspechu navyše v situáciách, v ktorých sa to vôbec nehodí. A pri sledovaní predminulej SuperStar som sa nemohol zbaviť dojmu, že emócie sú tam len za účelom zvýšenia sledovanosti. Iné by bolo, ak by Markíza vyčlenila niekoľkomesačný prime-time pre SuperStar čisto za účelom charity, ale to by asi dlho nefungovalo…
