Televízia Nova je v poslednom čase samé prekvapenie. Po rokoch čakania sa už konečne dohodla s prevádzkovateľmi satelitných platforiem a šíri svoj signál aj cez družicu. Digitálne vysielanie jej už tiež nemusí byť cudzie, a to dokonca vo vysokom rozlíšení, nehovoriac o nových doplnkových programoch, ktoré možno spustí bez ohľadu na to, že pre ne zatiaľ nemá riadne digitálne licencie… čím nás prekvapí nabudúce? Mimochodom, slovenská digitalizácia sa tiež pohla. Návrh zákona, ktorý jej má otvoriť cestu, je na spadnutie. Hoci zďaleka nie je taký revolučný, ako sa javil na prvý pohľad…
Nova investuje do vysielania v HD
TV Nova chce v dohľadnom čase spustiť vysielanie spravodajstva vo vysokom rozlíšení. Touto informáciou prekvapil riaditeľ Petr Dvořák na minulotýždňovej konferencii o digitálnej televízii. Podľa jeho slov Nova investuje do vybudovania nového spravodajského centra, a v budúcnosti plánuje vysielať aspoň jeden program v HD kvalite. Riaditeľ Novy sa dokonca nechal počuť, že ako vhodná kompenzácia za pristúpenie k Technickému plánu prechodu by mohla byť aj jedna bonusová licencia pre vysielanie v HD. Takýto program by však mal vyššie nároky na kapacitu multiplexov, prípadne by ho bolo možné vysielať zatiaľ iba na satelite, kde Nova momentálne funguje len veľmi obmedzene.
Na druhej strane by bolo pozitívne, keby sa barrandovskí manažéri do tohto spôsobu vysielania „obuli“. Možno by sa rozšírila diskusia na tému, či radšej zvoliť uspornejšiu kompresiu vysielania v DVB-T, a mohlo by sa v niektorých multiplexoch vytvoriť viac priestoru pre nových vysielateľov, prípadne práve pre kanály vo vysokom rozlíšení. Aj keď je otázka, či by práve v tomto nešla Nova sama proti sebe. Hovorí sa, že najlepšia konkurencia je žiadna, a zároveň je otázne, koľko divákov z jej cieľovej skupiny bude ochotných priplatiť si niekoľko desiatok tisíc korún za HD settopbox a televízny prijímač schopný zobrazovať vysielanie vo vysokom rozlíšení.
Vedenie ČT vypísuje konkurz na programového riaditeľa
Generálny riaditeľ České televize Jiří Janeček ide hľadať nového programového šéfa. Po nútenom odchode Františka Lamberta z tejto funkcie je dočasnou manažérkou programu Markéta Luhanová, kým Lambert sa venuje ekonomickým otázkam televízie. Janeček by chcel nového šéfa programu vyberať s pomocou päťčlennej komisie v dvoch kolách. Do polovice apríla budú známe mená jednotlivých kandidátov, a koncom apríla by sme mohli spoznať nového programového riaditeľa.
Na druhej strane, ani Lambertove dni v tejto funkcii nemusia byť úplne spočítané. Riaditeľ Janeček sa nedávno viackrát vyjadril, že ak súd určí, že Lambert môže napriek medializovanému členstvu zastávať najvyššie manažérske posty v ČT, pravdepodobne by sa do niektorej z pôvodných funkcií mohol vrátiť.
Slovenský digitálny zákon prešiel viacerými zmenami
Pripravovaný zákon o digitalizácii televízneho vysielania na Slovensku prešiel v minulom týždni viacerými zásadnými zmenami. Až donedávna ho niektorí novinári označovali za „revolučný“, pretože bol pomerne tvrdý voči existujúcim analógovým vysielateľom a vytváral predpoklady pre výraznejšiu pluralitu prevádzkovateľov a programov na trhu. Dnes to už neplatí, pretože poslanci vo výboroch predložili zmeny, o ktorých budú hlasovať. Pôvodný návrh napríklad rátal s tým, že plnoformátoví vysielatelia nebudú môcť mať ďalšie monotematické programy, aby nemohli získať dominantné postavenie na trhu. Jeden operátor mohol prevádzkovať iba jeden multiplex, a verejnoprávna televízia mohla získať v každom multiplexe aspoň jednu pozíciu.
Súčasný návrh pridal plnoformátovým televíziám možnosť prevádzkovať aj monotematické kanály. Jeden operátor bude môcť prevádzkovať viacero multiplexov a verejnoprávna STV dostane do vienka celý multiplex, pričom zatiaľ nie je jasné, či bude mať naďalej garantované programové pozície v ostatných muxoch. A komerčné stanice získali aj istotu, že na ich analógové frekvencie sa nesiahne, ak to nebude nevyhnutné. Kým doteraz zákon predpokladal automatickú výmenu analógu za digitál podľa plánu prechodu, jeho terajšia podoba hovorí o tom, že odobrať analógové frekvencie bude možné len v prípade, ak sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti súbežnej prevádzky.
Uspeje RRTV v boji s komerčnými stanicami?
Licenčná rada sa plánuje pustiť do zaujímavého súboja s komerčnými stanicami. Jej členovia si chcú legislatívnou zmenou zabezpečiť lepšie regulačné právomoci. Predovšetkým by chceli mať možnosť regulovať hlasitosť vysielania reklám v porovnaní s ostatným programom, a plánujú si posvietiť aj na dodržiavanie vysielacích časov, a odstránenie nežiaduceho oneskorenia začiatkov programov vo vysielaní. Kým pri regulácii vysielacích časov by šlo o zaujímavú novinku, regulácia hlasitosti reklám je inšpirovaná právnou úpravou zo Slovenska.
Na Slovensku sa podobný problém začal riešiť pred niekoľkými mesiacmi. Poslanci parlamentu odsúhlasili, že reklama nemôže byť vysielaná vo vyššej intenzite zvuku ako ostatné zložky programu. Vysielatelia s novou úpravou nemali výraznejší problém. Poukazovali však na jej rozporuplnosť, a na možné ťažkosti pri dokazovaní porušenia nových pravidiel. Zatiaľ nedoriešené sú napríklad situácie, ak program pred reklamou končí do ticha, alebo je intenzita zvuku znížená. Ak sa následne objaví predel alebo reklama v „štandardnej intenzite“, môže to na diváka pôsobiť skokovým dojmom. Hoci práve takúto „šokovú terapiu“ mal zákon odstrániť.
S regulovaním hlasitosti to teda bude ťažké. Oveľa zaujímavejšie by bolo, ak by česká Rada dokázala regulovať napríklad presne dodržiavanie vysielacích časov v TV. Je až absurdné, že večerný program na Nove sa začína o 20.00 hod., aj keď všetci už dávno vedia, že sa začne minimálne o 10 minút neskôr. A nejde len o naplnenosť reklamných blokov, ale najmä o naplnenosť hlavného spravodajského bloku… napríklad, v Amerike by niečo podobné bolo neprípustné. Tamojšie televízie fungujú skoro ako švajčiarske hodinky. A keď to môže fungovať inde, prečo by nemohlo u nás?