Televízny trh možno o pár mesiacov zažije to pravé. Zákonodárci aspoň podľa prvých optimistických vyhlásení pracujú na deregulácii televízneho trhu s digitálnymi vysielacími licenciami. Už žiadne licenčné konania, ale registrácie. Žiadny subjektívny výber, ale právny nárok. Silnejší a schopnejší prežije, mohlo by sa zdať. Viaceré revolučné myšlienky však nemusia byť také horúce ako sa uvaria, až čas ukáže. Okrem debát o digitalizácii sa však tento týždeň viedli aj debaty o reality shows…
Deregulácia digitálneho vysielania DVB-T
Približne pred rokom sa v rôznych médiách písalo o pripravovanej revolučnosti slovenského digitálneho vysielania. Do tamojšieho digitálneho zákona sa dostali ustanovenia, ktoré priniesli dereguláciu pri udelovaní licencií pre DVB-T. Vysielatelia mohli začať pôsobiť v DVB-T rovnako, ako sa dnes dostávajú do káblových alebo satelitných sietí. Stačilo sa zaregistrovať, a na licenciu vznikol právny nárok. Potom už bola potrebná iba dohoda s prevádzkovateľom vysielacej siete a televízne podnikanie sa mohlo začať. Táto slovenská idylka sa síce naplno rozbehne až po roku 2012, ale jej faktické prijatie mohlo byť inšpiráciou pre podobné kroky aj v iných krajinách. Teda snáď…
Bol som veľmi prekvapený, keď som sa dočítal, že podobná iniciatíva sa pripravuje aj v českom mediálnom prostredí. Prekvapený preto, že v krajine, kde je každé druhé licenčné konanie zablokované desiatkami žalôb a oprávnených či zbytočných obštrukcií, by sa veci mohli konečne pohnúť dopredu. Zjednodušene povedané, vysielať by mohol každý, kto o to prejaví záujem. Reálne celoplošné pokrytie nebude o niekoľko rokov žiadny problém. Až sa obávam, či sa v multiplexoch nájde dostatok voľnej kapacity pri použití MPEG-2. Buďme na chvíľu idealisti a pripustime, že kapacita bude dostatočná. Dá sa očakávať, že reklamný trh v prvých rokoch digitálneho opojenia neuživí vysoký počet nových vysielateľov, a každý si svoj vstup do televízneho biznisu bude musieť poriadne premyslieť.
Lenže, možné problémy vysielateľov nás v tejto chvíli nemusia zaujímať. Ak by však prešla zamýšľaná deregulácia televízneho trhu, bol by to obrovský posun vpred a vyťažiť by z toho mohli všetci záujemcovia vrátane existujúcich hráčov. Je tu však jedno významné riziko, že silní existujúci vysielatelia ovládnu veľkú časť kapacity multiplexov. Na Slovensku sa medzi novinármi vedú zatiaľ iba ústne polemiky na tému, koľko nových formálnych programov si vytvoria súčasní analógoví vysielatelia. Či budú vytvárať stanice s programovou štruktúrou posunutou o jednu hodinu (ako je to zvykom vo Veľkej Británii), alebo či divákom ponúknu retro produkty… Tvorivosti nikdy nie je dosť, a už teraz sa teším, čím nás najsilnejší vysielatelia prekvapia…
Reality shows dozvievajú aj začínajú
Zaujímavé boli správy ohľadom dávno skončených reality shows VyVolení a Big Brother. Agentúra ČTK priniesla informáciu, že pražsky Městský soud zrušil ďalších 12 rozhodnutí RRTV o pokutách pre Novu a Primu vo výške necelých 10 miliónov. Rada bude o nich musieť znovu rozhodnúť, a pochopiteľne sa očakáva, že ich potvrdí. Na druhej strane je celkom logické, že televízie sa za každú pokutu budú súdiť, pretože nemajú čo stratiť. Ak by dobrovoľne zaplatili a uznali svoju chybu, pripravili by sa o pomerne veľké peniaze, ktoré môžu týmto zmierniť alebo ušetriť.
Aj preto ma vôbec neprekvapila informácia o tom, že RRTV pripravuje preventívny monitoring tretej série VyVolených na Prime. Je to zrejme jediný spôsob, ako byť na praktiky vysielateľov včas pripravený. Hoci treba povedať, že aj v prvých dvoch sériach prejavil Úřad RRTV dostatočnú prípravu a výraznú snahu zvládnuť nástup reality shows po argumentačnej stránke. Pokiaľ však chceme byť realisti, musíme priznať, že ani nonstop monitoring vysielania VyVolených neodradí súťažiacich vo vile, aby v istých momentoch povedali niečo neprípustné, ale divácky zaujímavé. A pokiaľ sa chce vysielateľ pokúsiť zaujať publikum, musí vedieť šokovať aj po vizuálnej stránke. Voči týmto prejavom neexistuje zo strany regulačných orgánov efektívna obrana.
Markízu ovládla CME
Mediálna spoločnosť CME ovláda už 100-percentný podiel v licencovanej spoločnosti televízie Markíza. Doterajší slovenskí spolumajitelia Ján Kováčik a Milan Fiľo predali svoje podiely za 79 miliónov USD. Transakciu nemusela schvalovať licenčná rada, pretože išlo o vlastnícke zmeny na druhom stupni. Štruktúra spoločníkov vo firme Markíza Slovakia, s.r.o., sa nezmení, a tak nie je nutný ani súhlas slovenskej RVR. CME však získala formálny súhlas, keď previedla podiel 34% na dcérsku spoločnosť CME Slovak Holding. V rámci ústneho pojednávania k tomuto bodu už vtedy zástupcovia CME oznámili členom rady, že získajú úplnú kontrolu nad televíziou.
Slovenskí vlastníci Markízy sa v minulosti nedostali do podobných sporov so CME ako českí majitelia Novy. Skúsenosti amerických podnikateľov s Vladimírom Železným však prispeli k tomu, že CME chcela získať podiel aj na licenciách svojich televíznych spoločnosti, nielen na ich servisných alebo produkčných firmách. Paradoxne, opačný problém môže mať CME v Rumunsku, kde síce ovláda licencie všetkých svojich televízií, ale výroba programu je úplne závislá na produkčných firmách, ktoré vlastní obchodný partner Adrian Sarbu. Ten v súčasnosti dohliada aj na fungovanie Novy a Markízy. Vzťahy oboch strán sú korektné. Ak by si však postavil hlavu podobným spôsobom ako to kedysi urobil Vladimír Železný, mohla by mať CME na rumunskom trhu problémy.
