Slovenskí abonenti káblovej siete UPC už nebudú mať vo svojej analógovej ponuke rádiá. Spoločnosť ich čoskoro vyradí, a dostala k tomuto kroku aj oficiálne povolenie od regulátora. UPC argumentuje, že rádio cez kábel nikto nepočúva, faktom ale je, že o tento stav sa slovenská firma sama pričinila svojou nečinnosťou.
Rádiá sú povinnou súčasťou kábloviek. Zo zákona.
Rozhlasové stanice sú povinnou súčasťou ponuky každého káblového operátora na Slovensku, pokiaľ to jeho infraštruktúra umožňuje. Mnohí operátori, ktorých do svojho portfólia získala spoločnosť UPC, ponúkali svojim abonentom rozhlasové stanice. V ČR aj na Slovensku totiž ešte v prvej polovici 90-tych rokov bol zvyk prijímať rádiá cez spoločnú anténu, a mnohé prijímače v domácnostiach tak mali vstupy na pripojenie externej antény. Týmto spôsobom ste mohli od UPC a ďalších operátorov získať signál niekoľkých desiatok rozhlasových staníc z prihraničných oblastí. Napríklad bratislavská UPC ponúkala okrem základných slovenských staníc aj české, maďarské a rakúske, ktoré trasovala z rôznych oblastí spolu s televíznymi stanicami. Týmto spôsobom sa Bratislavčania dostali ľahko k signálu rádia Alfa, neskôr aj Impulsu, Frekvence 1, alebo ČRo 1-3.
Zlom prišiel začiatkom roku 2002, kedy UPC náhle vyradila z ponuky všetky zahraničné stanice, a ponechala vo svojom rastri len niekoľko slovenských. Spoločnosť tento krok odôvodňovala tým, že nemá povolenie šíriť žiadne zahraničné rádio vo svojej ponuke. A že rádiá spoza hraníc jej to ani nemôžu dovoliť, pretože by porušovali autorské práva. Toto oficiálne stanovisko sa zakrátko stalo terčom posmechu kompetentných, keďže bolo jasné, že UPC sa ani nepokúsila povolenie na šírenie zahraničných staníc vyjednať.
UPC nechcela šíriť zahraničné rádiá bez povolenia. Ani sa ich nespýtala.
Legislatíva je pri rozhlasovom vysielaní iná ako pri televíznom. Zahraničné stanice často nemôžu udeliť povolenie na šírenie svojho signálu v kabelových sieťach na Slovensku, pretože nemajú pre toto územie zakúpené vysielacie práva. Lenže u rádií je situácia odlišná. V rozhlasovom vysielaní prakticky neexistujú akvizície, každé rádio produkuje takmer 100-percent programu vo vlastnej réžii a na šírenie rozhlasových diel za hranicami neexistujú také prísne obmedzenia ako v televíznej brandži. Dôkazom toho je fakt, že prakticky každé rádio dnes môže šíriť svoj program aj cez internet, kým televízie svoj program na internete často blokujú.
Čiže keby manažment slovenskej UPC mal záujem, určite by mu zahraničné rádia vyšli v ústrety a udelili oficiálne povolenie šíriť svoj program aj na Slovensku. V roku 2002 to serveru RadioTV potvrdil aj Michel Fleischmann, prezident skupiny Lagardére, ktorá mala záujem prostredníctvom UPC šíriť program Frekvence 1 na Slovensku. Fleischmann v diskusii na slovenskej verzii RadioTV napísal, že UPC jeho stanice vôbec nekontaktovala. Ak by tak učinila, Frekvence 1 by sa určite do slovenského éteru vrátila.
Aj Rádio Impuls bolo súčasťou slovenského éteru do 15.2.2002
UPC od roku 2002 nezaraďovala ani povinne šírené rádiá do ponuky.
Manažment UPC však nepovažoval rádiá za prioritu. Nielenže vyradil zahraničné stanice, ale ani nezaradil povinne šírené slovenské rádiá do ponuky. Server RadioTV.sk niekoľkokrát upozorňoval na to, že programová ponuka UPC je v rozpore so zákonom. Obsahovala totiž menej staníc než koľko ich bolo možné zachytiť na bežnú anténu. Pritom slovenský mediálny zákon prikazuje, aby operátor káblovky zaradil do základnej ponuky všetky stanice, ktoré sú v mieste pôsobenia dostupné na bežnú anténu.
Keďže programová ponuka rádií v UPC bola veľmi slabá a nebola vôbec promovaná, postupne od nej začali odchádzať poslucháči. A UPC prirodzene žiadala regulátora o to, aby túto službu nemusela poskytovať, hoci je to jej zákonná povinnosť. Slovenská licenčná rada najskôr odmietla požiadavky UPC na vyradenie rádií z ponuky, slovenský Najvyšší súd však konštatoval, že vyradenie rádií nespôsobí ohrozenie práva verejnosti na informácie. Podľa interného prieskumu UPC totiž rádiá cez kábel počúva iba 1 percento abonentov. A tak Rada pre vysielanie tento týždeň žiadosti vyhovela a UPC bude môcť vyradiť rádiá zo svojej ponuky.
Rozhlasová ponuka končí pre nezáujem poslucháčov.
Pre slovenských poslucháčov sa tak končí jedna z možností, ako sa dalo dostať ku kvalitnému signálu rozhlasových staníc aj v oblastiach so sťaženým príjmom. V rokoch 1995-2002 bolo v ponuke takmer 30 rádií, dnes ich nie je ani tretina. Z kedysi významnej doplnkovej služby zostalo len torzo, ktoré kvôli nezáujmu poslucháčov a nulovej propagácii bolo vnímané ako neželané bremeno káblového operátora. Zánik tejto služby tak väčšina abonentov ani nezaznamená. A pokiaľ sa nájdu tí, ktorí by predsa len mali záujem o rádiá v kábli, môžu využiť službu DVB-C, cez ktorú si naladia niekoľko rádií, ale už len s pomocou set-top-boxu.
