Televízni vysielatelia môžu mať v budúcnosti problémy s vysielaním spravodajských šotov zo športových zápasov, na ktoré nevlastnia vysielacie práva. Zákon totiž obmedzuje vysielanie stručných informácií o udalosti značného spoločenského významu maximálne na tri minúty denne. Tento problém sa najviac týka spravodajských kanálov, ktoré športové šoty opakujú vo viacerých blokoch, čím môžu vysielať obrazové materiály nad povolený rámec. Problém sa však môže čiastočne týkať aj ostatných vysielateľov na českom a slovenskom trhu.
Maximálne tri minúty denne…
Zákon o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania dáva všetkým vysielateľom rovnaké podmienky pri využití príspevkov v krátkom spravodajstve. Jeho znenie vychádza zo zaužívaných predpokladov, že každá televízia vysiela jednu hlavnú spravodajskú reláciu denne, prípadne, že väčšina divákov sleduje spravodajstvo v rovnakom čase. V tomto duchu je možné odvysielať aj spravodajský príspevok z významnej udalosti verejného záujmu, aj keď na ňu vysielateľ nevlastní práva. Celková doba vysielania stručných informácií o takejto udalosti však podľa českej legislatívy nesmie presiahnuť tri minúty denne. Zákon síce nehovorí o tom, či je možné spomínané tri minúty opakovať viackrát, ale z jeho znenia v §34, ods. 1 nepriamo vyplýva, že tri minúty je maximálna denná doba, počas ktorej môže vysielateľ o tejto udalosti informovať, a teda aj používať obrazové materiály. Spravodajské stanice však niektoré príspevky vysielajú opakovane, v celkovom rozsahu nad rámec troch minút. Príkladom je slovenská TA3, ktorá má s podobným ustanovením slovenského zákona problémy, pretože využíva spravodajské šoty nad povolený rámec.
Zatiaľ posledný takýto prípad sa týkal použitia obrazových záznamov z Majstrovstiev sveta v zjazdovom lyžovaní. Podobná situácia nastala aj počas MS v hokeji, futbalovej Ligy majstrov a iných významných súťaží. Zákon v tomto prípade nemyslí na kontinuálne spravodajstvo. Na Slovensku dokonca licenčná rada upozorňuje vysielateľov na porušenie zákona, ak použijú obrazové záznamy nad povolený rámec. „Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetkých vysielateľov bez ohľadu na to, či sú plnoformátoví alebo či majú napríklad monotematickú licenciu na spravodajstvo. Vo všetkých prípadoch platí, že vysielateľ môže použiť záznam pre účely spravodajstva iba raz denne maximálne v rozsahu troch minút,“ hovorí vedúca právneho odboru kancelárie slovenskej Rady Barbora Paulínyová. Výnimku tvoria reprízy celých spravodajských relácií, v ktorých sa vyskytujú aj športové šoty. „Pri reprízach relácií je možné odvysielať spravodajské záznamy aj opakovane, ale musí ísť o reprízu celej relácie bez zmien alebo zásahov,“ dodáva.
Spravodajsky orientovaná televízia je tak v tomto smere v určitej nevýhode. Rovnaký problém však môžu mať aj plnoformátové televízie, ktoré vysielajú viac ako jednu spravodajskú reláciu za deň. Napríklad TV JOJ ponúka okrem večerných Novín aj nočné Noviny PLUS, podobne aj Slovenská televízia má v programe viacero spravodajských relácií, súčasťou ktorých sú aj športové bloky.
Väčšinu práv vlastnia verejnoprávni vysielatelia
Špecifická situácia na slovenskom aj českom trhu je daná tým, že väčšinu významných udalostí pokrývajú predovšetkým verejnoprávni vysielatelia – STV a ČT. Problém však nastáva v prípade, ak ide o významnejšie udalosti, napríklad MS v hokeji či vo futbale, ktorých spravodajské pokrytie je, prirodzene, v záujme všetkých vysielateľov. Najmä počas hokejového šampionátu sa viackrát stalo, že sa televízie na Slovensku sa dostali navzájom do sporu, a STV ako exkluzívny vlastník vysielacích práv nechcela umožniť súkromným staniciam, aby preberali šoty zo zápasov. Situácia počas šampionátu v roku 2005 vo Viedni došla tak ďaleko, že štáby súkromných televízií sa nedostali do vyhradených novinárskych priestorov na štadióne, a zápasy snímali z bežných diváckych miest, na ktoré si museli zakúpiť vstupenky.
Ešte absurdnejšia situácia nastala pred niekoľkými rokmi v českom futbale. V čase, keď vysielacie práva na českú futbalovú ligu vlastnila TV Nova, nemali v jednom z prvých samostatných ligových ročníkov ostatní vysielatelia prístup na štadióny. Zábery zo zápasov tak snímali zo strechy na okolitých budovách v blízkosti futbalových štadiónov.
Obmedzenia sa týkajú aj domácich súťaží
Podobné situácie v slovenských súťažiach nenastali, ale ustanovenia týkajúce sa práva na krátke spravodajstvo sa týkajú aj nich. Pokiaľ má na niektorú súťaž exkluzívne právo niektorý z vysielateľov, ostatní môžu vysielať šoty tiež len v rámci zákonných limitov. Zatiaľ žiadny športový zväz zatiaľ nemá problém s tým, aby televízie spravodajské šoty opakovali. „Nevidíme to ako problém. Všetky televízie majú rovnaký prístup k vytváraniu a vysielaniu spravodajských šotov,“ hovorí Martin Ryba, riaditeľ marketingovej agentúry Slovenského zväzu ľadového hokeja. V opakovaní šotov nevidí problém, pokiaľ sú použité v spravodajských reláciách. „Jedine TA3 vysiela šoty viackrát denne, ostatné televízie ich používajú ešte v ranných správach. Zatiaľ sme však neriešili sťažnosť, ktorá by súvisela s opakovaním šotov. Výhrady nevzniesla ani Slovenská televízia, ktorá vlastní práva na vysielanie priamych prenosov,“ dodáva Ryba.
Podobná situácia je aj v českom športe. Práva na futbalovú Gambrinus ligu a hokejovú O2 Extraligu vlastní ČT, a tak môže neobmedzene vysielať šoty nielen v spravodajstve a na kanáli ČT24, ale aj v nedeľnom magazíne Dohráno, ktorý podrobne mapuje obe súťaže. Ešte pred niekoľkými rokmi však práva na futbalovú ligu vlastnila Nova. A jej vedenie sa vtedy usilovalo, aby sa futbalové šoty v Dohráne neobjavovali, pretože nešlo o spravodajskú reláciu, ktorá by mapovala udalosti z aktuálneho dňa, ale o športový magazín. A v ňom si Nova nevedela predstaviť šoty zo súťaže, na ktorú vlastnila exkluzívne práva.
Bude nutná úprava legislatívy?
Ak by sa toto ustanovenie týkajúce sa krátkeho spravodajstva dôsledne uplatňovalo v praxi, mali by súkromné televízie problém aj s použitím šotov z domácich súťaží. V minulosti sa tento problém objavil na Slovensku v hokejovej lige – v roku 1998 mala exkluzívne práva Slovenská televízia, a trvala na exkluzivite aj v spravodajských reláciách. Štáby súkromných televízií sa vtedy nemohli dostať na štadióny, a prinášali z ligy iba rozhovory s hráčmi, nie však zábery zo zápasov. Právo na krátke spravodajstvo nebolo v predchádzajúcom zákone o rozhlasovom a televíznom vysielaní dostatočne zakotvené.
V dnešnej situácii je už nakrúcanie príspevkov pre spravodajské účely vnímané ako samozrejmosť. So stúpajúcim významom a popularitou domácich súťaží je však otázkou času, kedy sa vysielatelia opäť dostanú do sporu v súvislosti s pokrytím udalostí nad rámec zákonných troch minút. Bude preto zaujímavé sledovať, ako slovenská licenčná rada „rozlúskne“ terajší problém opakovania šotov, ktorý sa týka televízie TA3. V budúcnosti by mohla byť aktuálna prípadná zmena legislatívy, ktorá by zohľadnila súčasný vývoj na televíznom trhu a fakt, že vysielatelia počas dňa prinášajú viacero spravodajských relácií.
