Televízne vysielanie má v našich podmienkach viacero výhod oproti rozhlasovému. Najdôležitejším faktorom sú nižšie náklady potrebné na prevádzku občasného vysielania, možnosť pôsobenia v káblových rozvodoch a lepšia podpora samospráv pre malé televízie.
Lokálne a regionálne média majú nezastupiteľné miesto v každej krajine. Informujú o dianí v konkrétnom regióne a reflektujú témy, ktoré sa priamo dotýkajú divákov, poslucháčov a čitateľov, obyvateľov obce či mesta. Pri podrobnejšom skúmaní lokálnych médií vychádzajú na povrch veľmi zaujímavé fakty. Zatiaľ čo sa na rozhlasovom trhu v priebehu 15-tich rokov narodilo takmer 80 staníc, v prípade televízií je to niekoľkonásobne viac. Televízni vysielatelia využívajú predovšetkým káblové rozvody a produkujú bližšie nešpecifikovaný počet – odhadom viac ako 300 – malých televíznych staníc. Do tejto skupiny sú však zaradené aj káblové ‚minirozvody‘ v hotelových sieťach.
Miestne rádiá sa nemôžu pochváliť podobnou kvantitou. Viaceré z nich pôsobia v rámci väčších sietí a neprodukujú takmer žiadny program a zo strany nových prevázdkovateľov nie je záujem o nízkonákladové rádiá, ktoré by oslovovali konkrétnu obec alebo mestskú časť. Pritom niektoré krajiny už vynašli čaro malých komunálnych rádií a investujú do nich. Napríklad, v talianskom Ríme pôsobí približne 95 minirádií, ktoré vysielajú doslova len pre niekoľko ulíc. V Maďarsku sú tiež vytvorené podmienky pre rozvoj malých rádií s dosahom iba niekoľko stoviek metrov od polohy vysielača. Nehovoriac o USA, kde sa v éteri nachádza vyše 10 tisíc rádií a ďalšie štyri tisícky majú svoje miesto na internete.
V našich podmienkach je výhodnejšia televízia
Českí a slovenskí regionálni vysielatelia oveľa radšej investujú do malých televíznych štúdií, ktoré vysielajú sporadicky. Televízne vysielanie má v našich podmienkach viacero výhod oproti rozhlasovému. Najdôležitejším faktorom sú nižšie náklady potrebné na prevádzku občasného vysielania. Priemerná lokálna televízia produkuje raz do týždňa kratší magazín, ktorý následne reprízuje v opakovacej slučke, prípadne dopĺňa videotextom. Rádio však musí vysielať 24 hodín denne a svoj program pravidelne obmieňať, ak si chce udržať záujem poslucháčov.
Súkromné rádiá sa v oboch krajinách netešia veľkej priazni regionálnych samospráv a sú odkázané iba na vlastné prijmy väčšinou z reklamy. Lokálna televízia sa však za istých podmienok môže spoľahnúť na pravidelný prísun financií od miestneho alebo mestského úradu, čo je ďalšie pozitívum oproti rádiu. V istom zmysle tu môžeme spozorovať aj exhibicionizmus predstaviteľov samospráv, ktorí sa chcú radšej vidieť v televízií ako počuť v rádiu. Svoju tvár pravidelne vnucujú divákom na miestnej obrazovke a často sa vyjadrujú k témam, ku ktorým ani nemajú čo povedať – len aby ich bolo vidieť. V rozhlasovom vysielaní by sa ich tvár nevynímala, čo môže vysvetliť prakticky nulový záujem o podporu rádií zo strany samospráv.
Televízie sú v káblovkách – rádia takmer vôbec
Televízie však majú oproti rádiám aj významné technologické výhody. Predovšetkým je možné ich šíriť v káblových rozvodoch, čím odpadajú problémy s frekvenciami. Sprevádzkovanie terestriálneho vysielača pre malú obec by bolo veľmi nákladné a vyžadovalo by si aj prostriedky na prevádzku a údržbu. Televízií stačí dohoda s miestnou káblovkou a môže vysielať. Rádio sa síce môže tiež umiestniť do káblových rozvodov, ale tradičné zvyklosti poslucháčov neumožňujú osloviť širšie publikum, keďže rádio cez kábel bežný človek prakticky nepočúva.
Napriek tomu je pomer medzi rádiami a televíziami priepastný, hoci malé rádio ponúka viacero výhod. Predovšetkým má menšie nároky pri výrobe programu – prípravu, strih príspevkov a obsluhu vysielacej techniky zvládne bez väčších problémov jeden človek. Absencia obrazu dáva možnosť realizácie aj nefotogenickým jedincom – nie je potrebný zvláštny kostým ani maskér. Moderné odbavovacie systémy ponúkajú automatizované vysielanie bez potreby nepretržitého zásahu. Rádio ako médium je dostupnejšie v kancelárii, v aute a na iných miestach, kde nie je veľa možností pre sledovanie televízie. Nezanedbateľný je aj živý kontakt s recipientom, ktorý v lokálnom televíznom vysielaní nie je možný.
Malé čisto hudobné rádio s občasnými vstupmi by bolo pre miestne samosprávy určite lepšie využiteľné ako televízia. Zatiaľ však u nás platí známe príslovie – lepšie raz vidieť ako stokrát počuť – a tento stav zrejme pretrvá aj v ďalších rokoch.
