Minule sme sa pozreli na spoluprácu slovenských lokálnych televízií, ktorá spočíva predovšetkým v existencii záujmového združenia LOToS. Cez spoločnú organizáciu si vysielatelia vymieňajú poznatky, organizujú prehliadky a školenia, prostredníctvom agentúry jednotne predávajú reklamný čas. Situácia v českých regiónoch je veľmi odlišná. Vládne tu silné konkurenčné prostredie a vysielatelia zatiaľ nemajú záujem výraznejšie spolupracovať. V televíznom sektore dokonca neexistuje združenie vysielateľov, ktoré by všetky televízie zjednocovalo. Je to zvláštny stav, keďže v ostatných mediálnych odvetviach vždy funguje istá spolupráca jednotlivých navzájom konkurenčných subjektov.
Na príčiny tohto stavu sme sa opýtali zástupcov niektorých lokálnych televízií. Odpovede boli väčšinou podobné – zo strany väčších staníc nie je záujem o spoluprácu a menší vysielatelia samostatne veľa nezmôžu. Zaujímavé názory nám povedal riaditeľ českotřebovskej OIK TV Martin Vašíček, ktorý vidí problém najmä pri formovaní televízneho trhu začiatkom 90-tych rokov: „Ak sa pozrieme na situáciu na Slovensku a v Čechách v prvej polovici 90-tych rokov, vznikli u nás mnohé regionálne či lokálne televízie, ktoré následne aj zanikli,“ hovorí Vašíček. Príčiny boli nielen finančné, svoj význam zohral aj vplyv miestnych samospráv na vysielanie. „Ak ste mali každé vysielanie najskôr predložiť miestnym zastupiteľom a až potom odvysielať, viedlo to nielen k nechuti z rad ‚nadšencov‘ niečo tvoriť, ale tiež k neaktuálnosti samotného vysielania,“ vysvetľuje Vašíček.
Spoluprácu zabrzdil príchod celoplošiek
Tento stav viedol k tomu, že len veľmi málo vysielateľov sa v prvej polovici minulého desaťročia dokázalo udržať na trhu. S obmedzenými prostriedkami nemohli vytvárať veľa spoločných aktivít. Ťažko sa dalo uvažovať o spoločnom reklamnom trhu pre veľkých inzerentov, najmä keď na trh začali vstupovať multiregionálni vysielatelia. „Potom už nastúpila NOVA TV a svojou veľmi dobrou politikou (nemyslím to ironicky, ale veľmi úprimne) zhltla veľkých inzerentov, protože vysielala takmer všade.“
Neskôr síce vzniklo veľa menších štúdií, ktoré vysielajú dodnes, podľa Vašíčka je však reklamný trh už rozdelený a bude veľmi dlho trvať, kým sa tieto štúdia pustia do spolupráce aspoň kvôli reklame. „Potom reklamné agentúry pochopia, že regionálne ale aj lokálne televízie majú takú sledovanosť a jednotnosť vysielania, že sa im oplatí do nich zaradiť reklamu inzerenta. Teraz to tak nefunguje aj preto, že neexistuje zmapovanie malých štúdií v celej republike a pre reklamnú agentúru je veľmi zložité a nákladné distribuovať do každej lokality špeciálnu kazetu s TV spotom svojho klienta,“ upozorňuje Vašíček. Tento problém by sa dal odstrániť vďaka novým technológiám. Sčasti tomu však bráni nejednotnosť technického vybavenia mnohých štúdií.
Zjednocujúce projekty REGIO a ALFA TV
Hoci momentálne združenie vysielateľov prakticky neexistuje, v minulosti sa objavili viaceré pokusy o spoločné vysielanie. V 90-tych rokoch to bol projekt REGIO, ktorý zjednocoval vtedajšie menšie štúdiá, a ponúkal im nielen reklamu, ale aj veľmi žiadané celovečerné filmy a seriály. Po vzniku špecializovaných káblových kanálov ako je napríklad Hallmark, Spektrum a iné, však projekt REGIO skončil, pretože by nemalo význam ďalej pokračovať. S príchodom nového tisícročia sa však etabloval produkt ALFA TV, ktorý fungoval na podobnej báze. „Alfa zjednotila v roku 2002 snáď všetky v tom čase pôsobiace lokálne a menšie regionálne televízie. Ponúkla im nielen podieľ z reklamy, ale aj klasické české televizne seriály. Škoda, že tento projekt skončil, pretože z neho vyplynulo viacero pozitív. Na jednej strane sa ukázalo, že diváci majú záujem o české seriály, ktoré neskôr s veľkým úspechom odvysielala TV Prima. Ukázalo sa tiež, že ak sa nájde silný ‚zastrešovateľ‘, menšie štúdia sa dokážu dohodnúť a ešte z toho môžu aj profitovať,“ hovorí riaditeľ OIK TV Martin Vašíček.
Súčasná situácia nie je pre podobnú spoluprácu veľmi priaznivá. Viaceré zo zúčastnených štúdií šírili signál prostredníctvom veľkých operátorov UPC a Karneval, ktoré si vytvorili celoštátne okruhy. Na nich si ako vlastníci licencie a káblových rozvodov môžu určovať, čo a kedy budú lokálne štúdia vysielať. Menší výrobcovia programu nemajú na výber – buď sa dohodnú s prevádzkovateľom rozvodov, alebo môžu byť nahradení inými vysielateľmi.
Naďalej však v regiónoch zostáva viacero prevádzkovateľov, ktorí si zachovali istú mieru autonómie. „Týchto ‚šťastnejších‘ vysielateľov by mohol osloviť silnejší partner a združiť ich. Práve niektorá veľká reklamná agentúra môže byť významným stmeľujúcim prvkom. Musí to však byť niekto, kto bude ochotný do toho systému vložiť isté prostriedky, aby neskôr omnoho viac získal,“ upozorňuje Vašíček.
Súčasné pokusy o spoluprácu
Napriek ťažkostiam sa niektorí vysielatelia naďalej pokúšajú o spoluprácu, tá však funguje skôr na neformálnej úrovni. „Výrobcovia programu spolu samozrejme istým spôsobom komunikujú, ale je to viac na základe osobných väzieb. Uvedomujeme si však, že len pri spojení síl je možné posunúť kvalitatívnu a kvantitatívnu ponuku jednotlivých staníc o krok vpred,“ hovorí obchodný riaditeľ brnianskej TVb1 Martin Prchal. O širšiu spoluprácu vo vlastnom regióne sa juhomoravský vysielateľ snaží vo viacerých smeroch. „Ide najmä o vytvorenie jednotnej obchodnej stratégie pri výmene reklamného času a zavedenie sieťového nástroja pre vysielanie spotov v jednotných časoch a za rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov siete,“ konkretizuje Prchal. Významným faktormi spolupráce môže byť spoločná databáza autorských relácií za účelom ich vzájomnej výmeny a dlhodobý cieľ o vytvorenie komunikačnej platformy pre odovzdávanie skúsenosti – ako to funguje na Slovensku v združení LOToS.
Podobnú spoluprácu praktizuje vo svojom regióne aj třebovská OIK TV. „My si vymieňame s niektorými vysielateľmi hotové relácie, prevažne dokumentárne filmy. Ale každým rokom ich počet klesá. Podobná situácia je aj v našej výrobe. Zameriavame sa hlavne na spravodajstvo, a to sa vymieňať nedá, možno iba v rámci úzkeho regiónu,“ píše Vašíček. Ak by sa do tejto iniciatívy zapojila väčšina vysielateľov, obohatilo by to programovú ponuku všetkých zúčastnených štúdií. Viacerí ale k spolupráci pristupujú konzervatívne, a nie je z ich strany vôľa sa prispôsobiť. „Je škoda, že niektorí sú radi len za to, že vôbec vysielajú, a nechcú sa pohnúť ďalej ani finančne, ani profesne. To je z nášho pohľadu veľká škoda. Sám som sa s takými zástupcami štúdií stretol a je u nich dosť veľká nechuť robiť niečo nové okrem svojich ‚zabehnutých‘ koľají,“ uzatvára riaditeľ OIK TV Martin Vašíček.
