Znie to neuveriteľne, ale je to tak! Raz ročne sú televízne spoločnosti vydané napospas divákovi a to obdobie je práve tu a teraz. Aj keď by skalní Nováci (keby snáď mohli) určite namietali a oháňali sa okrídlenými Barandovskými koláčikmi, že aj toto leto je NOVA najlepšia existuje pravdepodobne len málo šialencov, ktorí by si v hotelovej izbe pracne ladili NOVU, či ktorúkoľvek inú televíziu. Raz ročne sa vieme televízie vzdať, obetovať tie papučové chvíle so skvelým zlatistým mokom a slanými tyčinkami, a radšej ako v obyvačke sa vystrieme pri jazere, morskej pláži či horskej stráni.
Tie čísla sú krásne realistické! Sledovanosť v rozmedzí 13% až 20%, a aj tú zachraňujú na všetkých troch televíziách spravodajské žurnály. Tie jediné si neodpustíme, nech vieme, čo sa deje… A to si vezmite ako sa takí spravodajskí magóvia (hlavne tí, ktorí nie sú odcestovaní, alebo práve zvolení za generálnych riaditeľov) musia namakať, kým vymyslia niečo vysielateľné. Nebyť požiarov, nehôd, pohrebu diktátorských synov a Václava Fischera tak neviem, neviem…
Letná štruktúra to nezáchrani, alebo ako dostať morskú chorobu
Ak by sa predsa len našli takí, ktorí nesedia pri chladivých drinkoch a nehľadia na nočný príliv, mohli si v piatok a sobotu (na sucho) vyskúšať, aké je more studené. A čím idete hlbšie, tým je to horšie. Na výber bol ponor s americkým a ruským plavidlom, vo filmoch Ponorka v ohrození a Hon na ponorku. Alebo tisíc krát opozeraný záber na francúzsku rivieru 70. rokov – Žandár a mimozemšťania. Morské pretekanie Novy a ČT malo rozdiel jedného dňa, ale charizmatickejší Sean Connery, aj keď v úlohe krivého ruského vojenského velenia, mal v sobotu preda len väčšiu nádej na úspech. I keď len za predpokladu, že diváka neodradilo sebaukájanie (na pokračovanie) verejnoprávnych géniov nad vlastným Silvestrom.
Vykradnutý archív je chorobou každej televízie keď treba zorganizovať letnú vysielaciu štruktúru. A ČT ani NOVA nie sú výnimkou! Snáď len PRIMA môže mať takpovediac čisté svedomie. Ako sa stalo už jej dobrým zvykom, bavila nás krimi seriálmi od tvorcov z rôznych kútov sveta od Nemecka, až po Francúzsko – bez ohľadu na to, či je piatok a či sviatok…
Nedeľný záblesk nádeje na Kavčích horách
V „konkurenčnom“ návale béčkových thrillerov, či neúnavného skúšania národa to bolo niečo čo poteší. Ďalšie pokračovanie cyklu: Úspěšné a oblíbené. Skvelá dvojica: Jiří Bartoška a Josef Dvořák, ako dvaja kamaráti v príbehu Jiřího Hubače Cintorín pre cudzincov. To čo ČT vie, je obzretie sa do minulosti, aby sme o nej mohli premýšľať, aby sme sa s ňou vyrovnali a hlavne aby sme na ňu nezabudli.
V tomto kontexte je projekt 50 let s televizí jedinečný. Pri jeho hlbšom sledovaní však môžme uvidieť aj niečo, s čím tvorcovia na Kavčích horách určite nerátali.
Zbadáme, že po 50 rokoch celkového fungovania a 13 rokoch slobodného fungovania sa ČT ešte stále hľadá. V jeden deň vie ponúknuť skutočné skvosty, ktoré sa nikde inde nájsť nedajú. Na druhý deň však v rovnakom čase dokáže naservírovať produkt, ktorého kvalita je minimálne diskutabilná. Napokon, veď príkladom môže byť priamo tento víkend. Kvalita vysielania sa teda pohybuje ako sínusoida a divák, ktorý si v jeden deň zvykne na kvalitu, ju tam už na druhý deň nájsť nemusí. Aj preto sa možno k televízii za ktorú si platí, nebude chcieť vrátiť a nebude chcieť ani platiť.
