Ľudský um nemá hraníc! Mobilnými telefónmi začínajúc, inteligentným domácim vybavením pokračujúc a Asimom končiac. Ak si aj japonský premiér (s tradičným kamikadze výrazom odhodlaným na všetko) nezískal veľkú priazeň, jeho drobný umelý priateľ sa stal miláčikom publika i novinárov. Napokon, veď v čase ukrutných horúčav, ale aj neustálych spomienok na apokalyptické obdobie pred rokom, bolo toto 120 centimetrové stvorenie celkom fajn spestrením inak pomerne nudného a únavného letného spravodajstva na českých obrazovkách.
Pri hlbšom pohľade na prácu komerčných i verejnoprávnych spravodajských odborníkov sa však opäť ukázala ich neschopnosť promptne zareagovať, a do vysielania (okrem povinných jázd s premiérom Špidlom) zaradiť napríklad aj hlbší analytický materiál o tom, ako Asimo vôbec vznikol a načo má slúžiť. Džuničiró Koizumi totiž nechodí po svete s týmto rozkošným tanečníkom len tak náhodou. Cieľom iste nie je len prezentovať um japonských vynálezcov, ale ukázať že robot nemusí mať zákonite podobu hollywoodskeho Terminátora, ale napríklad aj smrteľne vážnu tvár opatrovateľa starých ľudí. V Nemecku, toľko krát branom za vzor televízneho vysielania, to novinári pochopili. A okrem spravodajských šotov, mohli tamojší diváci vzhliadnuť aj niekoľko krátkych dokumentov na tému „R.U.R.“ V Česku a na Slovensku sme mali túto možnosť len ak sme práve v inkriminovanom čase surfovali po televíznych kanáloch. A to vám nejeden vynálezca povie, že vymyslieť robota ktorý chodí, tancuje a zapózuje pred fotoaparátmi nebolo vôbec jednoduché. Budú skôr hovoriť o prielome, ktorý nemožno porovnávať s vývojom nového mixéru.
Piatok na ČT stále s kráľom komikov, sobota v znamení Kristovej Superstar
Milovníci Vlastu Buriana si toto leto naozaj užili. Po všetkých veľkých trhákoch čerpá Česká televízia zo svojej videotéky aj menej známe tituly – tento krát film: Funebrák. Dielko z roku 1935 nakrútené za celých šesť dní! Rýchlosť nakrúcania sa však pravdepodobne podpísala aj pod mierne slaboduchý scenár, keď namiesto svadby vychystáte pohreb. Na druhej strane však ukázala aj to, že Vlasta Burian bol so svojimi (tragikomickými) postavami dokonale zžitý a nerobilo mu problém zahrať naozaj čokoľvek.
Odhliadnuc od tradičných víkendových formátov: krimi PRIMA, sci – fi NOVA a komická ČT, ponúklo vysielacie pracovisko na Kavčích horách aj pokrm pre skutočných televíznych labužníkov.
Kým prvý vysielací kanál vykrýval Leslie Nielson v úlohe mierne infantilného Utopenca na útěku, na ČT 2 spustili smršť v podobe ostatného naštudovania megastory bez happyendu Jesus Christ Superstar. Netradične poňatý príbeh posledných dní kresťanského spasiteľa mal hneď niekoľko pozoruhodností. Film bol vyrobený v roku 2000 vo Veľkej Británii a jednotlivé scény boli brané bez prerušenia štyrmi kamerami naraz. To umožnilo lepšiu prácu v strižni a na tomto projekte to skutočne vidieť. Miestami sa zdalo, že aj postava zradcu Judáša, ktorá je v tomto muzikáli vždy zvýraznená bola v prevedení Jeroma Pradoma a neobvyklému štýlu nakrúcania výraznejšia, ako kedykoľvek pred tým.
Jednoducho povedané, druhý verejnoprávny program je skutočne vysielaním pre náročnejšieho diváka, a práve on si mohol v sobotu prísť na svoje.
NOVA a jej futuristický víkend
Pre tých, ktorí snáď mali náladu na niečo oddychovejšie tu bola pripravená tradičná zásobáreň komerčnosti a nezáväzného napätia. Na Barandove poňali víkend vizionársky. V sobotu sme sa vďaka NOVE mohli preniesť do roku 2022 a s hlavným hrdinom menej známeho filmu Útěk z Absolomu riešiť obľúbenú tému amerických scenáristov ako utiecť z väzenia budúcnosti, keď sa z neho nedá utiecť…
Nedeľný film na NOVE bol už o čosi známejší. Kombinácia starého Egypta, vzdialenej planéty a mimozemšťanov – to je kultová Hvězdná brána z roku 1994. Pripustiť možnosť, že by boli potomkovia starých Egypťanov zotročení diktátorským mimozemšťanom síce vyžaduje veľkú dávku predstavivosti, ale o tom sci – fi predsa je. NOVA mala teda možnosť, okrem svojich „skalných“ osloviť aj diváka menšinového žánru, ktorý na Hviezdne vojny, Star Trek a Terminátora nedá dopustiť, inak si ale k celovečerným filmom sadá málokedy.
Rizikom televíznych sci – fi je, že z hľadiska technického nazerania na vec, sa viac oplatí kúpiť si lístok do cinema multiplexu, kde si všetky tie triky a efekty môžete pozrieť pekne na veľkom plátne a s Dolby Digital. Rizikom číslo dva je, že televízia môže kúpiť film až s odstupom času, a teda keď ho uvedie všetky tie triky a efekty už môžu pôsobiť komicky v porovnaní s novou sci – fi „realitou“ v kinách. Napokon ale zaspomínať si na niekdajšie trháky môže byť niekedy celkom milé, aj keď sa pritom neohadzujete akciovou megaporciou popcornu.
